Fotogaléria

Spišskí seminaristi pripravili sériu obrázkov k posolstvu Svätého Otca
Arcidiecézne centrum pre rodinu chystá s partnermi Školu snúbencov
Pri Katedrále sv. Martina si pripomenuli kňaza a básnika Jána Hollého
Ľudia môžu prostredníctvom kampane podporiť knihu o Silvovi Krčmérym
Tradícia púti pre miništrantov do Šaštína ožije aj v časoch pandémie
Výročie Barbarskej noci si pripomenuli aj pri kláštore v Podolínci
Rada KBS pre Rómov a menšiny spustila komunikáciu aj cez siete
V Komárne začali rekonštrukciu Cirkevnej spojenej školy Marianum
Bratia Tešitelia sa v Marianke tešia na opätovné stretnutie s veriacimi
Dvaja mladí slovenskí saleziáni prijali v Turíne lektorát a akolytát
Zo zahraničia
Slovo pápeža biskupom Brazílie v tragickom čase pandémie
Encyklika Fratelli tutti je podnet pre OSN v oblasti multilateralizmu
Pápež František hovoril o vízii „politiky zakorenenej v ľude“
Posledná rozlúčka s niekdajším almužníkom Félixom del Blanco Prietom
Moravu pretína diaľková pútnická cesta Romea Strata
Imám a pápež: Tŕnistá cesta
Okienko do vnútra Vatikánu: Štátny sekretariát približuje kardinál Parolin
Vatikán nalieha na oddĺženie afrických krajín: Je to otázka spravodlivosti
Vatikánska detská nemocnica spolupracovala na objave vo výskume rakoviny
V nedeľu 18. apríla sa pápež opäť prihovorí z okna Apoštolského paláca
Vyjdite! |
Autor:o. Vladimír Varga - 19. 4. 2020 |
Milovaní bratia a sestry z Gréckokatolíckej farnosti v Košiciach – Nad jazerom!
Sme na konci Svetlého týždňa a pomaly môžeme povedať: „Máme za sebou oslavu sviatku Paschy v roku 2020“. Azda všetci sa zhodneme v tom, že slávenie tohtoročnej Veľkej noci sa nám hlboko vryje do našej pamäti. Kiež by nielen negatívne, ale aj ako rozpoznanie výzvy k niečomu novému.
To niečo „nové“ našli ustráchaní a na „sto“ zámkou pozamykaní Ježišovi apoštoli po osobnej skúsenosti zo vzkrieseným Kristom. Táto ich situácia nám azda počas nášho života ešte nikdy nebola tak blízka a autentická, ako počas tohtoročnej Veľkej noci. Strach a zatvorené príbytky (a aj okresy) sa stali symbolom týchto paschálnych dní. Našťastie pre Vzkrieseného Krista nie je problém prejsť cez zatvorené dvere a dať sa spoznať svojim učeníkom. Ani pred dvetisíc rokmi a ani teraz. Jeho prvé slová sú krátke, ale veľmi významné a naplňujúce: „Pokoj vám!“
Počas týchto sviatkov sme zistili, že Veľká noc sa dá sláviť aj bez obradov a aj bez chrámu. Toho chrámu, ktorý sme s Božou milosťou a veľkými svojimi obetami vybudovali. Povedzme si, že ešte pred pár týždňami ani vo sne nikoho nenapadlo, že druha Veľká noc v tomto našom a Bohom požehnanom chráme bude bez ľudí, bez stoličiek a bez hromového v kupole sa ozývajúceho spevu.
Milovaní. Čo nám najviac počas tohtoročnej Paschy chýbalo? Chrám, spevy, spoveď, eucharistia, posvätenie jedál? Do chrámu sme sa mohli prísť pomodliť, zaspievať sme si mohli aj s televízorom, vyspovedať sme sa mohli v hĺbke svojho srdca, eucharistiou sme sa mohli stať v službe jeden pre druhého a nemyslím, že paschálne jedla chutili tohto roku menej, len preto, že boli požehnané a posvätené na diaľku. To najviac čo nám chýbalo, bolo spoločenstvo. Ten doteraz častokrát tak nedocenený okamih stretnutia ľudí, žijúcich tu na našom sídlisku, hlásiacich sa ku gréckokatolíckej farnosti, nastavených na rovnakej „vlnovej frekvencii“ hľadania živého Ježiša Krista. Teraz zisťujeme, ako nám to veľmi chýba.
Cirkev uzavretá vo svojich domácnostiach nie je dejinách sveta nič nové. Môžeme spomínať na prvých kresťanov, ktorí skoro tri storočia boli prenasledovaní a mučenícky zabíjaní. O 9 dní si v našej cirkvi pripomenieme 70-té výročie od tzv. Prešovského soboru, počas ktorého Gréckokatolícka cirkev bol zrušená, biskupi a kňazi so svojimi rodinami násilne vysťahovaní do českého pohraničia a mnohí aj uväznení. Naši veriaci sa ocitli na dlhých 18 rokov bez svojich kňazov, chrámov, bohoslužieb, sviatosti i pohrebov. Avšak všetky tieto obety či už pri prenasledovaní prvých kresťanov, alebo aj našich pradedov priniesli pre cirkev veľké požehnanie, z ktorého čerpá cirkev do dnešných dní.
A čo prinesie súčasná obeta nám a ďalším generáciám? Vzkriesený Ježiš hovorí svojim ustráchaným apoštolom: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás!“ Nemôžeme si dovoliť dnes prehliadnuť tieto Ježišove slova poslania. Posielam vás – znamená vyjsť! Znamená novú evanjelizáciu, ktorá potrebuje vyjsť nielen z našich „zamknutých“ bytov, ale aj z našich „zamknutých“ chrámov. Tie naše chrámy už boli „zamknuté“ už dávno pred začiatkom epidémie. Častokrát svoj vzťah s Bohom sme obmedzili len a len na priestor chrámu. Preto častokrát Boh ostal zatvorený aj v našom chráme. Až prišiel tento vzácny čas, v ktorom si uvedomujeme, aké je pre nás dôležité spoločenstvo a aká je škoda, keď svoj vzťah k Bohu práve cez spoločenstvo sme obmedzovali len na slávenie Eucharistie. Dnes viac, ako kedy inokedy zisťujeme, že nemôžeme ostať upätí len na chrám a obrady.
Áno, Eucharistia je základ a vrchol kresťanského života! Čo je to základ a vrchol? Predstav si svoju obľúbenú tortu. Základom tvojej obľúbenej torty je podnos. Je dôležitý, lebo drží celú tortu. Vrcholom tvojej obľúbenej torty je čerešnička. Nie je až tak dôležitá, ale je najlepšia. No a kde je tá tvoja obľúbená torta? Tak je to aj s našim slávením eucharistie: Máme podnos ako základ, máme čerešničku ako vrchol, ale to medzi tým, tá „torta“ nám chýba. Tou tortou drahí bratia a sestry je konkrétny život vo farskej rodine. To najlepšie – život farského spoločenstva nám chýbal. Zaiste sme zažili pekné chvíle aj pri niektorých mimoliturgických akciách akou sú púte, výlety, stretnutia biblické, pri káve, bowlingu, brigáde či farskom obede, ale tie častokrát sú pasívnym prijímaním niečoho vopred pripraveného a sporadického. Potrebujeme niečo intenzívnejšie, čo nás nenaplní len dobrým pocitom, ale aj duchom. Lebo nikdy nepochopíme Eucharistiu, keď zostaneme len pri základe a vrchole. Dnes v cirkvi máme návody, ako oživiť život vo farnostiach tak, aby sa stali naozaj živými organizmami v mystickom Kristovom tele. Netreba sa báť. Stačí sa modliť a chcieť.
Vážená farnosť. Dnes vás chcem pozvať k modlitbe za novú evanjelizáciu v našej farnosti. Aby to, čo nám v týchto dňoch najviac chýba - život v spoločenstve – aby to sa stalo pre nás nájdením strateného pokladu. Aby sme sa všetci stali spoluzodpovednými za ohlasovanie radostnej zvesti. Aby nikto viac už nemusel v našej farnosti žiť svoju vieru a hľadať živého Krista len sám. Teraz ju ten čas a priestor na túto modlitbu. Tak ako apoštoli, keď boli „zatvorení“ našli Vzkrieseného Krista. Po tejto živej skúsenosti so Vzkrieseným vyšli. A z ich vyjdenia čerpali prvé kresťanské spoločenstva, naši pradedovia i dnešná cirkev na začiatku tretieho tisícročia.
Prajem celej našej farskej rodine, aby sme v tomto čase spolu našli Vzkrieseného Krista, ktorý prišiel cez zatvorené dvere doprostred nás.
S pozdravom Christos voskrese!